Keďže som od malička zvyknutý na dovolenky vo Vysokých Tatrách, nebolo tomu inak ani v tento rok. Prázdniny „padli vhod“ a mohol som po „ťažkom“ školskom roku navštíviť miesta, ktoré mám rád. Rozhodol som sa stráviť 4 dni v Tatrách, presnejšie v Štrbe (na ktorú sa mi viažu tie najkrajšie spomienky). Nebudem celé dni sedieť na izbe a pozerať televízor (nepozerám ani doma). Počasie vyšlo (aj napriek predpovede) a podarilo sa mi uskutočniť malý výlet – vodopád Skok. Tí z Vás, ktorí poznajú malú turistiku – Štrbské Pleso – Vodopád Skok budú so mnou súhlasiť, že ide skutočne o malú prechádzku po chodníčku, ktorý je samá skala či kamene. Cesta hore ubehla pomerne rýchlo a pohľad na vodopád bol neskutočne krásny. Pravdupovediac túto „malú turistiku“ som už absolvoval niekoľkokrát počas môjho života. Cestou som okrem občasného rozprávania s kolegyňami a predbiehania turistov predo mnou (keďže sa vždy ponáhľam) rozmýšľal – kedy som to naposledy bol pri vodopáde Skok? Ak sa nemýlim bolo to asi pred cca 17 rokmi… . Vtedy sa mi veľmi nechcelo a netušil som ani to, že nejaký vodopád existuje… a už vôbec nepovažoval za zmysluplné chodiť „ako blázon“ hodinu len preto, aby som uvidel vodopád…)
Teraz som ale rád. Keď som mal 15 rokov a stál pri tom istom vodopáde, neprišlo mi ani na um, že o pár rokov budem učiteľom a prídem si tu pospomínať. V tom čase som bol hlboko presvedčený, že ma tu už nikto nikdy nedostane. Pravda, odvtedy som toho prešiel viac a zisťujem, že nepotrebujem čítať kade tade, že Tatry v sebe ukrývajú čaro a môžeme byť na ne pyšní… .
Cestou dole ma napadla výborná myšlienka… . Čítal som prednedávnom, že maďarská vláda chce a bude podporovať financovanie programu školských výletov do oblastí v susedných krajinách, ktoré kedysi patrili Uhorsku… . Nebudem znevažovať ani rozoberať daný nápad…, mňa však napadlo niečo iné… . Nebolo by vhodné porozmýšľať o takom niečom v súvislosti s našimi žiakmi a Vysokými Tatrami? Všetci sa zhodneme, že nápad s TATRAMI je racionálny a pôsobiaci v prospech našich žiakov… .
Vychádzam z toho, že:
– žiaci sa veľa učia o našich Tatrách – poniektorí z nich majú 15 rokov a vo Vysokých Tatrách ešte neboli (nákupy v Maxe (Poprad) alebo návšteva AquaCity Poprad sa za návštevu Tatier nepočítajú )
– pozerať sa na obrázky v učebnici a predstaviť si tú krásu „naživo“ je neporovnateľné
– ak každá nastupujúca vláda deklaruje zvýšenú pozornosť v oblasti telesnej výchovy a športu – prechádzka v Tatrách príp. „malá turistika“ ponúka žiakom – pozorovanie a vnímanie okolia (prírody), pobyt na čerstvom vzduchu, rozvoj telesných zdatností, utužovanie vzťahov v kolektíve a predchádzaniu nežiadúcich patologických javov.
A napokon – neplakali by sme už toľko nad prázdnymi Tatrami.
Ak si už nájdu k nám cestu turisti z Nemecka, Čiech, Poľska, Ruska, Holandska, Anglicka, USA … je podľa mňa hanbou, že nevieme sprostredkovať toto bohatstvo nám – Slovákom, zvlášť mladej generácii.
V budúcom školskom roku budú moji žiaci už tretiaci… . Mám čisté svedomie, pretože chodím s nimi každý rok do Tatier (Škola v prírode). Okrem toho organizujem pre nich viac než dosť víkendových výletov počas celého školského roka (v tomto roku Drienica, Jarabina, Bardejov, Bratislava, Levoča, Haniska pri Prešove – Furča, Vyšné Ružbachy…). Po tohtoročnej malej dovolenke v Tatrách – sľubujem, že sa polepším aj ja a spoznáme v budúcom školskom roku Vysoké Tatry viac ako doteraz.
Samozrejme, bez dobrého kolektívu to nejde… a pochopenia nadriadených tiež…
