Od nástupu nového ministra školstva sledujem jeho činnosť a veci, ktorými sa snaží zveľadiť a pomôcť ako učiteľom, tak aj školákom a vôbec širokej verejnosti. Akceptujem povestných 100 dní, na ktoré má právo ako minister tak aj vláda, na tzv. „uchopenie moci“ a ako sa oboznámiť so svojim rezortom, tak aj naštartovať potrebné stimuly k vytúženým cieľom, predsavzatiam. K napísaniu tohto blogu ma teda neviedla okamžitá kritika a dehonestovanie práce v oblasti školstva. Skôr mi dovoľte vyjadriť svoj názor, keďže som učiteľ a mám tiež predstavu z pozície „učiteľa z praxe“ ako by to v našom školstve malo vyzerať. Samozrejme nebudem tu rozoberať všetky svoje plány, nemám v úmysle založiť si svoju stranu, príp. trucovať ako obyčajný človek, ale skôr skomentovať navrhované kroky, ktoré sa mi už v úvode vládnutia nepáčia.
V prvom rade sa mi nepáči, že ministrom školstva nie je odborník na problematiku školstva, ale skôr ekonóm. Akceptujem však názory, že možno je aj lepšie ak ministrom je manažér, ktorý bude vedieť riadiť školstvo, napokon každý minister má aj svoj okruh poradcov, ktorí mu poradia a pomôžu sa zorientovať v danej problematike. Poďme teda na odbornejšie veci….
Zavedenie anglického jazyka ako povinného predmetu už na základných školách je podľa mňa vynikajúci nápad. Najlepšie by bolo zaviesť ho ako povinný jazyk už od 1. ročníka základnej školy. Je potrebné si ale uvedomiť všetko to čo s tým súvisí. Predpokladám, že postupom času bude potrebné (ak chceme, aby bol cudzí jazyk súčasťou deviatackého monitora) zosúladiť jeho vyučovanie čo do počtu hodín, osnov, plánov a kvalifikovanosti učiteľov. A tu je práve kameň úrazu (myslím na to posledne vymenované)! V súčasnosti sa anglický jazyk vyučuje vo veľkej miere nekvalifikovane. Problémom nie sú len učitelia, ktorí majú štátnicu z anglického jazyka napr. na jazykových školách. Je dôležité nielen ANJ ovládať, ale v prvom rade ho aj vedieť učiť a naučiť, čiže tu už môžeme hovoriť o didaktike ANJ. Preto aj ťažko sa mi vyjadrenia chápu vyjadrenia ministerstva školstva: „ V praxi to bude znamenať, že cudzí jazyk by mohol učiť aj pedagóg, ktorý má maturitu z angličtiny“. Toto vyjadrenie považujem za nehodné inštitúcie, ktorá na jednej strane chce zdokonaliť a vyvíjať iniciatívu v prospech ovládania cudzieho jazyka a zároveň dehonestuje myšlienku a vzdelávací proces. Nebolo by jednoduchšie zaviesť ANJ ako povinný predmet, ktorý by študovali budúci učitelia v rámci vysokoškolského štúdia učiteľstva 1.-4. ročníka a končili by štúdium aj so štátnicou z ANJ? Zatiaľ by sa ponechal ANJ ako povinný napr. od tretieho ročníka základnej školy. Ak sa nemýlim štúdium ANJ ponúkajú vysoké školy ako rozširujúce štúdium ako pre „prvostupniarov“ tak aj „druhostupniarov“ už niekoľko rokov. Prečo si učitelia, ktorí učia cudzí jazyk už niekoľko rokov nedoplnia svoje vzdelanie? Kde je zodpovednosť riaditeľov týchto základných škôl? Nemalo by každému z nich záležať na úplnej kvalifikovanosti svojich zamestnancov, ktoré vedie ku plnohodnotnému vzdelávaniu detí ako aj mene školy?
Som presvedčený, že nie je spravodlivé a normálne, aby sme na jednej strane chceli ANJ ako povinný predmet na základných školách a zároveň posielali učiteľov s maturitnou skúškou učiť tieto deti. Práve základy ANJ a prvé slová resp. slovné spojenia sú dôležité pre ďalší rast a jazykový prejav dieťaťa v oblasti cudzích jazykov. Takto sa potom môže stať, že kvalifikovaný učiteľ bude učiť zopár hodín ANJ a nekvalifikovaný aj 90% úväzku. Na druhej strane ak už deti budú kresliť štátne symboly do tried (podľa návrhu pani premiérky) tak angličtinu môže učiť aj „maturant“…. apropo dúfam, že súčasťou každej kancelárie ministerstiev budú kresby štátnych symbolov od našich ministrov.