luboslukac

Čítal som prednedávnom článok v novinách, ktorý mi vyrazil dych… . Citujem: „Minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál (SaS) si zvolil rétoriku, ktorá pred štyrmi rokmi zlomila krk SDKÚ. Tvrdí, že ľudia, ktorí zarábajú zhruba 400 eur mesačne, čo je na Slovensku väčšina, sa s tým zmierili, namiesto toho, aby boli aktívni. Odporúča im, aby išli pracovať do zahraničia. Ako povedal v rozhovore pre Plus jeden deň, preňho je suma zhruba 400 eur na prežitie nonsens, keďže on mesačne potrebuje päť- až šesťtisíc eur.“

Povedal som si, že existujú dve možnosti ako chápať toto nenáležité gesto pána ministra. Prvou je nedokončené  vysvetlenie svojho názoru (ktorý mu nikto neberie) a zdôvodnenie ako to vlastne myslel a či mám tomu chápať ako opovrhovanie, vyvyšovanie sa a nedostatok znalostí danej problematiky ako aj regionálnych rozdielov a možností zamestnať sa. Druhou a pravdepodobnejšou je neodbornosť  či skôr „opitosť mocou“ a potreba byť zaujímavým za každú cenu.

Neviem či aj pán minister čo i len tuší za aké peniaze pracujú ľudia napr. na východnom Slovensku… . Neviem či pán minister vie, že ľudia sú šťastní ak vôbec nejakú prácu majú a s „odratými ušami“ žijú od výplaty do výplaty. Kto nám tu ostane ak sa všetci tzv. 400euroví rozhodneme odísť ? Ako ministra práce ho chápem, že ak by sa „zbavil“ týchto ľudí a taktiež tých ktorí sú nezamestnaní a „naložil“ ich do niekoľkých autobusov – smer Európa, bol by asi veľmi šikovným ministrom čo sa týka znižovania nezamestnanosti. Ako človeka ho nechápem, pretože také niečo povedať je pre mňa osobne riadna dávka arogantnosti a nezodpovednosti za tento štát a týchto ľudí, predpokladám aj jeho voličov. Súdiac podľa slov, ktoré povedal jeho hovorca: „Minister si za tým, čo povedal v rozhovore, stojí.“, navrhujem ministerstvu práce a sociálnych vecí pod vedením pána Mihála organizovať stále odchody autobusov do zahraničia pre občanov SR (zarábajúcich 400€), ktorí si tam následne budú hľadať prácu. Napokon neskôr keď sa už zbavíme tejto vrstvy (iste porastie aj priemerná mzda) prikročíme k odchodu ľudí zarábajúcich 500€. Čo vy na to pán minister? Aby sa nepovedalo, že prichádzam iba s jediným nápadom, mám ešte jeden. Čo tak vytvoriť viac pracovných príležitostí pre ľudí tak, aby sme zdvihli súčasnú minimálnu mzdu na hranicu aspoň 600€? „Chudákov“ ubudne a taktiež záujem či potreba vycestovať do zahraničia za prácou…

Nedá mi nepripomenúť slová pána ministra o jeho mesačnej potrebe cca 5000-6000 €. V tomto smere mám totiž malý problém s pochopením. Ak plat ministra je cca 3000€ ako chce pán minister vyžiť? Tu sú opäť dve možnosti. Prvá – rozmýšľal som o založení zbierky pre pána ministra, predsa sa nebudeme pozerať na to ako nášmu odborníkovi chýba jeho životný štandard! Druhá – predpokladám, že sa s tým pán minister nezmieril a zostane naďalej aktívny napr. aj tým, že vycestuje do zahraničia, aby si našiel lepšie platenú prácu.

Na záver len toľko… ironizuje sa mi v tomto článku dobre. Ľúto mi je ľudí, ktorí sa cítia priamo oslovení a ponížení vyjadrením ministra Mihála. Práca každého z nás si zaslúži aj reálne ocenenie, ktoré nám je sľubované každou vládou, každým ministrom. Dehonestácia ľudskej práce je ponižujúcim javov v každej spoločnosti, aj keď sa týka vyjadrenia na adresu odmeny za našu prácu. Toto všetko som nemusel písať ja, keby sa ozvali zástupcovia OBYČAJNÝCH ĽUDÍ pod vedením pána Matoviča, mimochodom tiež z kandidátky SaS.